Vlastná kniha pred nástupom do škôlky, sťahovaním či návštevou zubára

Neznáme je menej strašidelné, keď ho dieťa už raz zažilo, hoci len v príbehu. Poradíme vám, ako vytvoriť knihu, ktorá dieťa pripraví na novú situáciu a v ktorej ju ono samo napokon zvládne.

Prečo príbeh pomáha

Deti premýšľajú v príbehoch. Keď ich čaká niečo nové, snažia sa predstaviť si, aké to bude. A tam, kde im predstava chýba, môže nastúpiť strach. Príbeh im dá niečo, o čo sa môžu oprieť: takto to vyzerá, toto sa stane a takto sa budem cítiť potom.

Rozhovor pri večeri sa môže skončiť za minútu. Ku knihe sa však dieťa môže vracať, kedy potrebuje, zastaviť sa pri stránke a pýtať sa. Pomáhajú aj obrázky: šatňa s malými vešiakmi mu bude pripadať menej cudzia, keď ju už videlo v knihe.

Keď je hlavnou postavou samo dieťa, všetko je ešte bližšie. Do škôlky nenastupuje medvedík, ale ono, so svojou tvárou a batôžkom s dinosaurami. Vidieť, že to dokáže, je ako skúška nanečisto. A tú si môže zopakovať každý večer.

Nástup do škôlky a školy

Nástup do škôlky je pre mnohé deti prvou veľkou zmenou. Každá škôlka má vlastný spôsob adaptácie: niekde môže rodič spočiatku zostať s dieťaťom, inde začínajú kratšími návštevami. Spýtajte sa vo svojej škôlke, ako to prebieha, a prispôsobte tomu aj knihu.

Zahrňte do nej, čo sa naozaj bude diať: ako sa škôlka volá, že je tam pieskovisko a červená trojkolka a kto príde po dieťa po olovrante. Čím viac sa príbeh podobá skutočnému dňu, tým viac toho dieťa spozná. Nevynechajte ani ťažké chvíle. Lúčenia sa mnohé deti obávajú najviac, preto mu venujte vlastnú stránku. Môže sa skončiť tým, že dieťa zamáva cez okno a potom sa pridá k ostatným pri hre.

Pred nástupom do školy môže kniha hovoriť o tom, čoho sa budúci prvák obáva: ako nájde svoju triedu, či tam bude niekoho poznať alebo ako sa prvýkrát prihlási. Ak do rovnakej triedy nastupuje aj kamarát, môže sa v príbehu objaviť tiež, pokiaľ s tým jeho rodičia súhlasia.

Sťahovanie

Sťahovaním sa naraz mení veľa vecí: detská izba, dvor, susedia aj cesta do škôlky. Dospelí vidia nový domov. Dieťa si možno viac všíma to, čo opúšťa. Príbeh môže dať priestor obom stránkam a nechať dieťa rozlúčiť sa so starým miestom, kým spozná nové.

Pridajte detaily z nového domova, aby ich dieťa po príchode spoznalo: jabloň na dvore, okno s výhľadom na vodu alebo ihrisko s vysokou lezeckou sieťou. V príbehu si môže zo starého domova vziať niečo blízke, napríklad obľúbeného plyšáka, kamienok zo záhrady alebo vlastnú nočnú lampu. Môže si zbaliť aj vlastnú škatuľu, ktorá sa v knihe zmení na truhlicu s pokladom a poputuje s ním až do nového domova.

Ak sa sťahujete do inej krajiny, kniha môže ukázať, že kamaráti a starí rodičia zostávajú súčasťou života dieťaťa, aj keď budú ďalej. Knihu môžete bezplatne preložiť aj do jazyka nového domova a ponechať v nej tie isté obrázky.

Nový súrodenec

Stať sa staršou sestrou alebo starším bratom je vzrušujúce, ale môže to byť aj ťažké. Dieťa sa musí deliť o pozornosť s niekým, kto sa ešte nevie hrať, v noci plače a koho chce každý vidieť.

Nech je príbeh o staršom súrodencovi. Bábätko v ňom môže byť tiež, ale hrdinom zostáva dieťa, ktoré už máte: ono bábätku ukazuje svet, utešuje ho, keď plače, alebo ho učí mávať. Môžete ukázať aj to, čo staršie dieťa dokáže a bábätko ešte nie: bicyklovať sa, jesť zmrzlinu či zostať trochu dlhšie hore.

Knihu môžete vytvoriť ešte pred narodením bábätka. Namiesto fotografie ho jednoducho opíšte slovami. Keď sa narodí, môžete vytvoriť pokračovanie s tou istou rodinou, tentoraz už so skutočnou tváričkou bábätka.

Čítajte knihu aj po príchode bábätka, najmä keď je to náročné. Chvíľa so starším dieťaťom na kolenách a kniha, v ktorej je práve ono hrdinom, môžu povedať niečo, čo sa ťažko vyjadruje slovami: si pre nás rovnako dôležité ako predtým.

Nemocnica a návšteva zubára

Návšteva lekára môže dieťa vystrašiť práve preto, že nevie, čo ho čaká: neznáme zvuky, vôňa dezinfekcie, veľké kreslo a dospelý v rúšku. Príbeh mu to všetko môže pokojne predstaviť vopred, bez prekvapení.

Buďte úprimní. Švédska zdravotnícka služba 1177 radí rodičom nesľubovať, že nič nebude bolieť, ale vysvetliť, že existujú spôsoby, ako bolesť zmierniť. Podobne môže postupovať aj vaša kniha. Opíšte, ako sa kreslo pohybuje hore a dole, ako zubár malým zrkadielkom počíta zúbky a že to môže trochu pichnúť. Ak bude po vyšetrení k dispozícii nálepka, môžete spomenúť aj tú.

Dôležité je aj načasovanie. Deťom od troch do šiestich rokov môže stačiť čítať knihu deň vopred, pretože dlhé čakanie môže obavy zväčšiť. Školák môže potrebovať niekoľko dní. Dobrým spoločníkom je plyšák: nechajte najprv vyšetriť medvedíka, aby dieťa videlo, ako to prebieha, skôr než príde na rad.

Pred operáciou alebo dlhším pobytom v nemocnici sa najprv porozprávajte so zdravotníkmi o tom, čo dieťa potrebuje vedieť, a riaďte sa tým aj v knihe. Zakončite ju niečím, na čo sa môže tešiť: návratom domov, zmrzlinou na pohovke alebo rozprávaním kamarátom.

Záver, ktorý dodá istotu

Prípravný príbeh by mal pomenovať aj ťažké chvíle, ale nemal by pri nich zostať. Dieťa môže byť na začiatku nervózne. Je dobré dať tomuto pocitu v príbehu miesto. Na posledných stránkach však situáciu zvládne a môže byť na seba hrdé. Práve tento obraz si potom môže niesť so sebou, keď príde skutočná chvíľa.

Do políčka, kde opisujete, čo má príbeh obsahovať, preto napíšte, ako by sa mal skončiť: napríklad dieťa zamáva ockovi cez okno a potom sa rozbehne k pieskovisku, alebo prvú noc v novej izbe spokojne zaspí.

Starostlivo vyberte vekovú skupinu. Dvojročnému dieťaťu môžu stačiť krátke stránky o tom, ako ho rodič privedie do škôlky a neskôr poň príde. Osemročné dieťa, ktoré mení školu, zvládne dlhší príbeh s viacerými pocitmi. Viac o tom, čo sa hodí pre rôzne deti, nájdete v časti vekové skupiny.

Čítajte predtým aj potom

Pred veľkou zmenou, ako je nástup do škôlky, sťahovanie alebo príchod súrodenca, začnite čítať približne týždeň vopred, aby malo dieťa čas pýtať sa. Personalizovaná detská kniha je v elektronickej podobe hotová už pár minút po zaplatení, takže ju môžete vytvoriť hneď, ako viete, čo vás čaká.

Počúvajte, čo dieťa pri čítaní hovorí. Otázky ako „Môžem v škôlke plakať?“ alebo „Čo ak nenájdem záchod?“ ukazujú, čoho sa naozaj obáva. Môžete mu odpovedať hneď alebo upraviť text na stránke tak, aby odpoveď našlo pri ďalšom čítaní.

Prečítajte si knihu aj potom. Stane sa spomienkou na niečo, čo dieťa zvládlo, a môžete po nej siahnuť, keď ho nabudúce čaká niečo nové. Ďalšiu inšpiráciu nájdete medzi nápadmi na knihy.

Chcete vidieť hotovú knihu, kým sa rozhodnete? Prelistujte si naše ukážkové knihy.